Apríl - mesiac lesov
Stalo sa už tradíciou, že názvy niektorých mesiacov v roku spájame s akýmsi podtitulom, napr. marec – mesiac knihy, jún – mesiac poľovníctva atď. S čím asi tak spájame mesiac apríl? Mnohí sa pousmejú a povedia: apríl - mesiac bláznov. Túto myšlienku v nás naozaj evokujú bláznivé rozmary počasia, avšak ruku na srdce, koľkí z nás vedia, že od nepamäti je na Slovensku mesiac apríl mesiacom lesov. Áno lesov, tých, ktoré vidíme keď sa poobzeráme naokolo ale aj tých, ktoré nevidíme a pokrývajú skoro 2 milióny hektárov, čo je necelých 42 % rozlohy našej republiky.
V tomto mesiaci sa príroda začína intenzívnejšie vymaňovať spod „nadvlády“ kráľovnej zimy, ktorá vládne silnou rukou a nechce svoj trón postúpiť nikomu, čo je veľmi príznačné aj pre náš región a spôsobuje nám popri radosti z dobrej lyžovačky aj nemálo problémov.
Aj les, ako súčasť prírody, ožíva, prebúdza sa zo spánku, do ktorého upadol s posledným šumom padajúceho lístia, s posledným zaručaním jeleňa v stráni.
Lesy, aj keď oddychujú, neprestávajú plniť svoje funkcie, veď ako hovoríme, sú našimi pľúcami, rezervoármi pitnej vody a bez nadsázky môžeme povedať, že sú filtrom množstva negatívnych vplyvov industriálnej spoločnosti.
Pohľadom z trochu odborného uhla hovoríme, že lesy majú celospoločenský význam a okrem funkcie produkčnej plnia aj celý rad mimoprodukčných funkcií, z ktorých pre ilustráciu spomeniem funkcie: vodohospodársku, pôdoochrannú, zdravotnú, rekreačnú a. i.
Aby však lesy boli schopné plniť tieto funkcie v dostatočnej miere, musia byť, jednoducho povedané, zdravé a silné, pripravené kedykoľvek odolávať značnému množstvu škodlivých činiteľov. Zdravotný stav lesov nie je v súčasnosti lichotivý a je len na nás, aby sme im podali pomocnú ruku, pretože teórie o tom, že lesy to zvládnu samé sú také neodborné, že ich platnosť by sa dala presunúť niekde do doby kamennej.
Ľudia často vidia veľmi zjednodušene v lese len nekonečný zdroj dreva, zveriny a svojim ignorantským prístupom a hľadením si len svojich osobných záujmov dokážu v priebehu niekoľkých minút či hodín zničiť to, čo tu rástlo niekoľko desaťročí a čo je výsledkom dlhodobej obetavej práce generácií lesníkov – lesných hospodárov. Ročne sa vynakladajú nemalé prostriedky na obnovu, výchovu, zveľaďovanie a ochranu lesa, ale žiaľ aj na odstraňovanie škôd napáchaných nedbalou a neuváženou činnosťou človeka. Mám na mysli nelegálnu ťažbu dreva, nepovolený výrub vianočných stromčekov, vypaľovanie trávy na medziach polí, pasienkov bližších či vzdialenejších od lesných porastov, kedy aj ten najnevinnejší ohník sa v priebehu niekoľkých sekúnd môže zmeniť na ničivý živel, ktorý nepozná žiadne hranice lesov, či už urbárskych, štátnych, cirkevných a ďalších. Prípady rokov minulých varujú, nielen tu u nás v lokalitách Čertiaž, Ždiarsko, Skalica či oproti v Petríkove, Bučníku a iných, ale aj v celoslovenskom a aj celosvetovom meradle. Rovnako mi nedá nespomenúť aj doslova „stádovitý“ zber lesných plodov, bez rešpektovania nariadení o územiach zákazu zberu, kedy vidina plného vedra čučoriedok zaslepuje oči, ktoré nehľadia pod nohy, či náhodou nestoja na maličkom stromčeku, ktorý tam bol prácne vysadený a musí vynaložiť veľa energie aby sa ujal.
Áno, súhlasím, zoberme si koľko potrebujeme, ale nehľadajme v tom nijaký „biznis“, nechajme niečo aj vtáctvu a ostatným živočíchom, veď nie sme tu len my. A takto by sa dalo poukázať na veľa a veľa ďalších prípadov.
Chcem aj touto cestou apelovať na ľudí menšieho, či väčšieho okolia, aby si uvedomili dôsledky svojho konania a rešpektovali platné zákony a nariadenia o obmedzeniach, resp. o zákaze určitých činností v lesoch a ich okolí.
Pracovníci lesov organizujú nielen v mesiaci lesov, ale po celý rok v spolupráci so štátnou správou, lesnou strážou, strážou prírody, ochrancami prírody, zložkami polície, hasičmi a ďalšími ochranné služby, ktoré však majú za cieľ v prvom rade pred represívnymi opatreniami uplatňovať prevenciu, to znamená predchádzať nekalej činnosti páchanej v lesoch a uchrániť lesy od takých ľudí o ktorých sa hovorí, že ak im to raz nemyslí, ani v lese na iné myšlienky neprídu.
Chrániť lesy neprislúcha len nám lesníkom, ale všetkým, pretože všetci nachádzame v lese pokoj, balzam na vypäté nervy z dennodenných stresových situácií, čerstvý vzduch, oddych, rekreáciu, a preto by sme mali spoločne snažiť, aby lesy boli aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou nášho života a aby sa naplnili aj slová najvýznamnejšieho lesníka všetkých čias, ktorý sa zaslúžil o rozvoj a zveľaďovanie lesov aj u nás na Horehroní , Jozefa Dekréta Matejovie „Zachovať lesy potomstvu.“
Ing. Martin Kovalčík
Lesná správa Polomka
