150. výročie prijatia Memoranda národa slovenského
17. mája 1861 Pešťbudínske vedomosti, noviny redigované Jánom Franciscim v Pešti, uverejnili pozvanie, ktorým sa Slováci povolávajú do Turčianskeho Sv. Martina na veľké národné zhromaždenie, na ktorom sa má rokovať o slovenských národných žiadostiach. Úrady tomu chceli zabrániť a hrozili pokutami. Napr. zvolenský podžupan sľuboval 40 palíc každému, kto by sa opovážil ísť do Martina.
V dňoch 6.-7. júna 1861 prežíval Martin, vtedy sotva tritisícové sídlo Turčianskej župy, najväčšiu slávnosť vo svojich dovtedajších dejinách. Okrem domáceho obyvateľstva ešte asi tritisíc hostí z bližšieho okolia i zo vzdialenejších oblastí Slovenska pod lipami pri evanjelickom kostole za predsedníctva Jána Francisciho privítalo väčšinu predstaviteľov slovenskej inteligencie a sledovalo rokovanie o slovenských národných požiadavkách, ktoré už predtým v Pešťbudínskych vedomostiach uverejnil, neskôr vypracoval a zhromaždeniu vysvetlil Štefan Marko Daxner. Po poldruhadňových rokovaniach vyhlásili pred päťtisícovým národným zhromaždením slovenský národný program, ktorý bol pod názvom Memorandum národa slovenského s nadšením prijatý.
Prejavy na Memorandovom zhromaždení roku 1861
Štefan Marko Daxner
(* 1822 Tisovec — † 1892 Tisovec)— slovenský šľachtic, politik, právnik, publicista a národný buditeľ
Jeden z popredných protagonistov štúrovského hnutia, memorandovo-matičného obdobia a Slovenskej národnej strany agilne participoval na vzniku modernej, právne a ideologicky argumentačne podloženej slovenskej politickej koncepcie, ktorá deklarovala svojbytnosť a samostatnosť slovenského národa. Zásadne sa podieľal na tvorbe základných štátoprávnych dokumentov Slovákov: v roku 1848 Žiadostí slovenského národa a v roku 1861 Memoranda národa slovenského, ktoré až do roku 1918 tvorili programovú politickú platformu Slovákov. Daxner patril medzi najvýznamnejších slovenských novinárov, venoval sa tvorbe politicky angažovanej publicistiky, ktorou prispieval najmä do Peštbudínskych vedomostí. V roku 1862 bol spoluzakladateľom a dozorcom slovenského evanjelického patronátneho gymnázia v Revúcej.